Massenka

Tak a sme úspešne, či menej úspešne pred koncom roka 2010. Bilancia? Nová práca, nový vzťah, nový pohľad na svet. Charakteristika? Nová práca: skvelý kolektív, zaujímavá náplň, priateľské podmienky. Nový vzťah: 1.polovica roka: úžasný chlap, krásne večery, zaujímavé zážitky. 2. polovica roka: úžasný chlap, zaujímavé zážitky, takmer žiaden sex, Silvester sama s vlastným, chudobným, sklamaným JA a snaha "prežiť". Nový pohľad na svet: život nie je prechádzka ružovou záhradou.

Sedím vo vlaku smer hlavné mesto. V hlave mám neuveriteľné množstvo myšlienok, no tá základná sa ma dookola pýta: "Julka, stojí ti to za to?" Čo mi má stáť za to? ...

Plány na Silvestrovský večer sa v našom útulnom byte v centre Bratislavy niesli v duchu zubára, ktorý mal mojej rozumnejšej polovičke vytrhnúť dva dni pred "dňom D" zub. Odmietli sme všetko, čo sa plánovalo, pre prípad, že rana bude bolieť - pochopiteľne, veď kto by sa mal chuť opíjať a púšťať lampióny šťastia, keď mu hlavou lomcuje neskutočná bolesť. Súhlasila som s alternatívou, že sa prispôsobím, lebo (a toto je v skutku dôležité) chcem, aby sme sa prvý krát v roku 2011 zobudili vedľa seba.
Samotné plánovanie spoločného večera sme nechali až na inkriminovaný deň. Dovtedy to boli len neurčité otázky, kto, kde, s kým, čo a ako. S potešením, povzbudením a hlavne polichotením som reagovala na pozvanie k ním domov. Hrdá a šťastná som si dokúpila lístok, pre spiatočnú cestu do Bratislavy na 02.01.2011 a čakala čo sa bude diať. Rana prišla vo chvíli, keď sme pri telefonovaní, začali hovoriť obaja naraz. Nechala som ho, nech dorozpráva prvý. Chyba! Do ucha mi ako z nejakého vojnového filmu zneli slová: "A kde budeš na toho Silvestra? V Bratislave? alebo ostaneš u Vás doma?" Ani chvíľkové zaváhanie, ani jednoslovná zmienka o spoločnom večery s jeho rodičmi. (Podotýkam, poznáme sa, bola som u nich 2x a dovolím si povedať, že tak ako sa páčili oni mne, páčila som sa aj ja im.)
Veta, ktorú som pred chvíľou chcela povedať ja a teda, že mám prekvapenie v podobe dokúpeného lístka z Košíc do Popradu, aby sme nemali zbytočné problémy pri odchode, a že sa veľmi teším, ostala vo vzduchoprázdne. Naprázdno som preglgla a vyslovila opäť tých pár pamätných slov: "Neviem, ja by som si veľmi želala, aby sme boli spolu."
V hlave sa mi premietali všetky články, ktoré som dovtedy prečítala o hrdých, sebavedomých, sebestačných ženách. Ale ako už neraz niekto povedal: "Hlave nerozkážeš, keď sa srdce zblázni." Ticho, ktoré v telefóne nastalo, prerušilo Jakubove: "Veď uvidíme, ale asi by som bol najradšej v Bratislave, ak to nebude bolieť."
V Bratislave, v Bratislave, v Bratislave... znelo mi hlavou ešte ďalších pár hodín.
Prišiel deň veľkého očakávania. Jakubova hodinka strávená na zubárskom kresle. Zavolal. "Lekár povedal, že to nie je akútne, že to netreba zatiaľ vytrhnúť, takže som v pohode. Nič ma nebolí, všetko je krásne."
V Bratislave, v Bratislave, v Bratislave... Opäť sa to "škaredé" slovíčko začalo motať v mojej hlave.
"Skvelé, tak sa teším." Povedala som na oplátku. Skôr však tá radosť vychádzala z vidiny spoločnej, vysnívanej noci v našej vlastnej posteli (nenarážam na sex).
Nečakala som ani chvíľu. Sadla som do auta a utekala na stanicu, vymeniť dátum odchodu. Zaslepená, bláznivá, zamilovaná. Zmarila som akúkoľvek maminu túžbu, že na jej 46 narodeniny (02.01.2011) budeme konečne celá rodinka doma.
Telefonát. "Hm, zrušili sa mi tu všetky plány na toho Silvestra, takže tento rok budem celý večer pred telkou s ocom a mamou. Rodinná idylka."
Zabolelo, veľmi, neuveriteľne, silno zabolelo. A bolí doteraz. Na "malú výčitku!, že jediné na čom mi posledné dva mesiace skutočne záležalo, bol náš spoločný Silvester  som dostala odpoveď: "Prepáč. Je to moja chyba, že to nevyšlo. Chcem byť s tebou. Ľúbim." Topiaci sa chytá aj slamky a ja som tam videla 5 slov: CHCEM BYŤ S TEBOU, ktoré mi opäť dali malilinkú nádej, a ktoré sa stratili vo chvíli, keď som v telefóne začula: "Tak dúfam, že sa dobre zabavíTE. Ľúbim."

Sme v Žiline. Za dve hodiny vystúpim na Hlavnej stanici v Bratislave. Zajtra 31.12.2010, v deň ospevovaného Silvestra som v práci. Od ráno do čo najneskoršieho večera. Potom prídem domov, otovrím si 2 fľaše Rizlingu vlašského - najlacnejšieho vína z TESCA, začnem revať a neprestanem, kým nedopijem aj druhú. Ráno 01.01.2011 sa zobudím s neuveriteľnou bolesťou hlavy, oblečená, s neumytými zubami a pred zapnutou telkou v obývačke na gauči a vykročím do nového roku 2011.

...PF'2011...

.M.