Massenka

Cítim sa zvláštne. Nie zle, nie dobre, nie na žiletku nad žilou, nie na svadobné zvony, nie na listovanie v ženskom časopise, nie na púšťanie si kazety s Anderom z Košíc. Jednoducho divne. Znásobenie divných pocitov prišlo s vyslovením: Obrí tuniak modroplutvý.

Som obrí tuniak modroplutvý.
Plávam si morom, snažím sa dostať do oceánu. Som kráľ. Najväčšia a najrýchlejšia ryba. Pokojne a s prehľadom dobieham parník, ktorý si pri rýchlosti 90km/h myslí, že je pánom vôd. Malé rybky okolo mňa trepocú plutvičkami, aby mi nezavadzali v plutí. Plujem, neviem kam, neviem prečo, ale plujem. Odolávam sile slanej vody dostať ma nad hladinu. Odolávam pokušeniu zničiť všetko, čo sa mi náhodou vojde do cesty. Odolávam pokušeniu zastaviť a stáť.
Využívam všetko, čo mi príroda nadelila. Moje plutvy pracujú ako bláznivé, moje žiabre dýchajú, ako by to bolo posledný krát, moje šupiny ma chránia ako brnenie starovekého bojovníka. Som rýchly.
Viem o tom, že môj rod je pred vyhynutím? Viem o tom, že som vynikajúcou pochúťkou pre ľudstvo? Viem o tom, že každé ráno vychádza slnko? Viem vôbec, že som najväčšia a najrýchlejšia ryba?
Ostávam v mori a plávam. Nezamýšľam sa nad zajtrajškom. Nepokúšam sa vidieť budúcnosť. Len si plávam a užívam pocit voľnosti.
...Nečakane....
Pociťujem tupú bolesť, ktorá ma odrazu zasiahla. Čo sa stalo? Kde som urobila chybu? ... Veď som najrýchlejšou a najväčšou rybou. Čo sa stalo? Čo sa stalo?
Som súčasť cestovinového šalátu v obednom meno Bonjouru - reštaurácie so samoobsluhou a doprajem ľuďom blažený pocit v žalúdku počas obedňajšej prestávky...

Bol to okamih, bez predzvesti, bez upozornenia. A teraz sa z rybieho neba snažím upozorniť na riziko života mojich druhov. Mojich skvelých, rýchlych a veľkých kamarátov....

Ale plavba do oceánu, bezduchý sled myšlienok v mojej hlave a ticho mora stálo za to... Odporúčam...